V roku 2009, keď som mala 24 rokov, som si „dospelý život“ konečne začala užívať. Mala som prácu, mala som priateľa, mala som kamarátov, bola som nezávislá od rodičov, privyrábala som si, chodila som cvičiť. Jednoducho, užívala som si, ako sa mi chcelo. Zároveň som spávala asi tak 6 hodín denne, bola som v jednom kolotoči povinností a cez víkendy zas v kolotoči nekonečných večierkov a výletov. V tom čase som takýto životný štýl považovala za ideálny. Keď sa objavili prvé bolesti kĺbov, alebo zimou oziabnuté biele prsty na rukách a nohách, ktoré som si pri lyžovaní ani necítila, nerobila som si z toho nič. Však som len unavená z cvičenia. Však v Tatrách je predsa len väčšia zima ako v Bratislave.
Čo vám budem hovoriť, bola som ako „odtrhnutá z reťaze“. Až kým sa jedného dňa moje telo rozhodlo vypovedať svoju službu úplne. Keďže „drobné“ príznaky som ignorovala, muselo prísť niečo veľké. V marci roku 2009 som zrazu dostala vysoké teploty, bolesti kĺbov ma pripútali na lôžko, srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Ani po troch sériách antibiotík sa môj stav nezlepšoval, práve naopak, teploty sa mi neustále vracali. Poslali ma prvýkrát do nemocnice – zápal osrdcovníka. Po 10 dňoch som prišla domov, bolo mi lepšie, ale asi po týždni sa teploty opäť vrátili. Poslali ma opäť do nemocnice – to bude nejaký „divný vírus“. Dali mi ďalšie dve série antibiotík a po 2 týždňoch sa teploty opäť vrátili. To sa už moji rodičia rozhodli, že sa na takéto skúšanie toho, čo zaberie a čo nezaberie, nebudú ďalej pozerať a vzali ma do väčšej nemocnice. Tam sa konečne po ďalších 2 týždňoch prišlo na to, že je to systémový lupus. Nemusím vám vravieť, ako mi spadol kameň zo srdca, že to nebola rakovina – v podstate jediné vážne ochorenie, ktoré som po mene poznala. Veď až do tejto „nemocničnej ságy“ som chorá takmer vôbec nebola!
(Výber z textu publikovaný v Nálezy a straty s remou)
Mne diagnostikovali lupus v priebehu troch mesiacov. No, nie všetci pacienti majú také šťastie. Diagnóza môže niekedy trvať aj roky. Prečo? Lupus je také „plíživé“ ochorenie. Najprv pociťujete len nepatrné príznaky, ktoré sa postupom času zhrošujú. Často ani nedokážeme povedať, kedy ochorenie presne začalo. Dokonca spočiatku si príznaky ani nemusíte všimnúť, ani sa nemusia objaviť v krvných výsledkoch.
SLE môže napadnúť akúkoľvek časť tela. Keď sa tak stane, lekár musí zvážiť a vylúčiť všetky ochorenia s podobnými príznakmi. Napr. parvovírus, hepatitída C a lýmska borelióza môžu spôsobovať bolesti kĺbov podobné artritíde, únavu, sčervenanie a krvné anomálie podobné SLE. Táto osoba môže dokonca mať pozitívne antinukleárne protilátky (ANA), tak isto ako osoba s lupusom. Úloha lekára je v tomto prípade veľmi náročná. Môže sa stať, že budete musieť navštíviť niekoľko špecialistov, aby zhodnotili váš zdravotný stav.
Ako teda definitívne zistíme, či máme lupus? Lekár zistí vašu rodinnú anamnézu, vyšetrí vás – bude hľadať fyzické dôkazy tohto ochorenia a vykoná odber krvi a moču. Najdôležitejším a základným vyšetrením je odobratie antinukleárnych protilátok (ANA), pretože každý jeden človek s lupusom má tieto protilátky pozitívne. Ak vám vyjdú ANA negatívne, je veľká pravdepodobnosť, že lupus nemáte. Nasleduje plejáda ďalších krvných a iných vyšetrení, aby vám potvrdili SLE:
- kompletný krvný rozbor – môže odhaliť nízky počet bielych krviniek, nízky počet krvných doštičiek, či autoimunitnú hemolytickú anémiu.
- vzorka moču – môže odhaliť zápal obličiek
- pečeňové krvné testy – môže odhaliť zápal pečene
V prípade pozitivity týchto testov musí lekár najprv vylúčiť iné ochorenia, ktoré môžu spôsobovať abnormálne výsledky.
Lekár vám ďalej pomocou krvných testov skontroluje aj váš imunitný systém:
- Anti ds-DNA
- Anti Sm
- Anti Ro
V prípade, že máte pozitívne tieto parametre, tak je už väčšia šanca, že SLE máte. Len imunologické vyšetrenie to však nezaručuje.
Ďalšie testy, ktoré môžete podstúpiť: röntgen (na zistenie vody okolo pľúc), echo srdca (na zistenie vody okolo srdca), biopsia (na zistenie napr. zápalu obličiek) a pod.
Okrem výsledkov biopsie snáď ani jeden z vyššie spomínaných testov nie je finálny. American College of Rheumatology preto vyvinula kritériá lupusu, ktoré uľahčujú diagnostiku lupusu. Ak má osoba aspoň 4 zo 17 kritérií, môžeme povedať, že má systémový lupus erythematosus. Tieto kritériá si predstavíme v ďalšom príspevku.