Cvičenie, Fitness

Ako som prestala prokrastinovať a začala cvičiť – návod na používanie

28/10/2019
cvičenie

S lupusom sme spolu už 10 rokov. Za to obdobie má človek čas zoznámiť sa s ochorením, zistiť, aké má obmedzenia, kde sú jeho hranice.

Ako každá žena vždy som chcela vyzerať a hlavne cítiť sa dobre. Samozrejme toto ochorenie so sebou prináša aj ťažkosti – nikdy neviem, kedy mi ochorenie vzplanie, kedy ráno nevstanem z postele, kedy budem taká unavená, že nebudem môcť nič urobiť. U pacientov s lupusom toto nie sú výhovorky, toto je skutočný každodenný život.

Prvých asi 6 rokov moje zdravie kolísalo – chvíľu dobre, chvíľu zle. Nevedela som, ako si s tým poradiť. Vždy, keď som začala cvičiť, tak sa mi niečo udialo a musela som prestať. Bolo to veľmi frustrujúce a hlavne nepravidelné, neúčinné. Čo s tým?

  1. Prílišná chtivosť

Vždy, keď som sa cítila dostatočne dobre, tak som sa vybrala/prihlásila na cvičenie – bez rozmyslu – bol to pilates, yoga, badminton, squash, šla sama do fitka.

Viete, kde je problém? Moje telo nebolo pripravené na takú záťaž. Cvičenie som udýchala, ale VŽDY som to prehnala. A to je problém. Po tomto excesívnom výdaji energie som sa regenerovala aj týždeň. Hovoríte si, že keď sa človek prihlási na začiatočnícku yogu alebo pilates, tak predsa tam to nemôže prehnať. Veru môže. Ak sa prihlásite na skupinové cvičenie, nepoviete svojmu trénerovi/inštruktorovi, že máte nejaké ochorenie, tak sa neprihliada na váš stav. Možno mu to aj poviete a prihliada na vás, ale potom väčšinu cvikov nemôžete vykonávať tak, ako sa majú, alebo v takej intenzite.

Ja som to vyriešila tak, že som si našla trénera, ktorý sa zaujíma o ľudské telo a vplyv ochorenia na pohybový systém. Hneď na začiatku som mu povedala o svojich zdravotných problémoch, a zároveň mu špecifikovala, čo môžem a nemôžem robiť, a čo chcem cvičením dosiahnuť. Dokonca, na moje prekvapenie, kým som prišla na prvé cvičenie, tak si môj tréner pozrel informácie o lupuse.

  1. Vhodné cvičenia

Keď už máte trénera, ktorý sa rozumie do toho, čo robí, ide o nastavenie cvičenia. Mojím cieľom od začiatku bola tonizácia svalov. Čo to znamená? Chcela som posilniť svalstvo, ale nepotrebovala som byť fitneskou. Práve z dôvodu ochorenia som dlho nemohla cvičiť, no a aj keď som cvičila, tak to nikdy nebolo pravidelné, tak mi svaly hrozne ochabli. Nedokázala som sa ani zaprieť do rúk.

Tak sa začala moja teraz už trojročná odysea s cvičením vo fitku. Na každom cvičení precvičíme všetky svalové skupiny na tele. Cvičíme najčastejšie s váhou vlastného tela, používame fitloptu, gumičky, občas činky, TRX, či SM systém.

Snažím sa cvičiť dvakrát do týždňa. Kardio dopĺňam nordic walkingom, rýchlou chôdzou alebo behom. V zime lyžujem, v lete bicyklujem. O kardiu však v inom článku.

  1. Rutina/pravidelnosť/udržateľnosť

Cesta k udržateľnému pravidelnému cvičeniu je „dávkovanie“. Cvičiť radšej menej a viackrát do týždňa, tak aby ste sa nárazovo nezničili. Stanovte si priority. Možno so mnou nebudete súhlasiť, ale kým si nestanovíte priority, tak si z cvičenia rutinu nevytvoríte.

  1. Motivácia

Určite sa vám stane, že vypadnete z rytmu. Príde ochorenie, zlomenina, bolesti a trvá to aj niekoľko týždňov, kým sa môžete vrátiť k cvičeniu. Aj mne sa to stalo, aj stále stáva.

Opäť budem opakovať, čo som napísala v bode tri. Mám určené priority. Takže na cvičenie sa vždy teším. Chcem pokračovať. Hlavne vidím pokroky. Vidím, ako sa zlepšujem. Ako silniem. Môžem robiť aj ťažšie prevedenia cvikov, môžem pridať trochu väčšiu váhu do cvičenia. Dokonca som začala liezť a behať, lebo už VLÁDZEM a viem, že to nepreženiem.

You Might Also Like